Historky z Andalúzie

Autor: Lucia Hlavatá | 10.6.2016 o 8:28 | (upravené 13.6.2016 o 21:10) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  1818x

Keď sa povie Španielsko turisti si väčšinou predstavia Barcelonu a Madrid a mnohí pritom ani nevedia, čo sa skrýva o pár stoviek kilometrov smerom na juh - jeho pravá tvár.

Andalúzia, známa svojím temperamentným flamencom, býčími zápasmi, poobednými siestami a nekončiacimi fiestami, naozaj hrdo obhajuje každý jeden z týchto typických znakov. 

Môj road trip po Andalúzii bol dosť ambiciózny, keďže je tam veľa nádherných miest, ktoré treba vidieť, vzdialených od seba stovky kilometrov. Nepomohla tomu ani kúpená letenka do Valencie, z ktorej chodia do Granady len drahé autobusy a cesta trvá celú večnosť. Na celú večnosť som však nemala čas, tak som si zajednala niečo ako španielsky blablacar - Amovens.es (zdieľanie ciest - moderný a efektívny spôsob cestovania na väčšie vzdialenosti medzi mestami). Deň pred odletom sa mi vo Valencii pošťastil perfektný couchsurfer (Couchsurfing.com - jeden zo spôsobov ako si nájsť ubytovanie zadarmo, získať lokálne tipy a dokonca aj svojho osobného sprievodcu), ktorý ma vyzdvihol na letisku, zobral ma do tradičnej horchaterie: horchata - typický nápoj Valencie, ktorý sa pripravuje z podzemnej hľuzy chufa - inak nazývanej aj tigrí oriešok, ktorá sa pestuje hlavne v tejto oblasti. Ukázal mi prímorskú časť Valencie a modernú časť známu nielen ako miesto pre vedu a moderné umenie, ale aj ako miesto kde môžete pretancovať celú noc vo vychýrených kluboch. Prešli sme sa nočným historickým centrom, ktoré bolo preplnené domácimi užívajúcimi si príjemný piatkový večer na terasách reštaurácií. Na druhý deň skoro ráno som mala byť pri Plaza de Toros, kde bol meeting point pre odvoz do Granady, a na moje prekvapenie, ma môj couchsurfer dokonca zaviezol -  môj výlet sa asi lepšie ani nemohol začať!

Po 5-hodinovej jazde autom sme sa spolu s ostatnými spolucestujúcimi, tromi Kanaďankami a šoférom z Arménska, začali cítiť ako taká rodina. Cesta prebehla hladko a stále bolo o čom kecať. Na takýchto cestách sú najzaujímavejšie tie ľudské príbehy, ktoré si každý nesie so sebou ako cestovateľ svoj batoh na pleciach. 

Granada je nádherné mesto, v ktorom horúci temperament flamenca, dýchajúci z každého rohu, chladí pohľad na zasneženú Sierru Nevadu v pozadí. Dominantou tohto mesta je Alhambra, stredoveký palác arabskej a neskôr kresťanskej šľachty, do ktorého je celkom problém sa vôbec dostať (týka sa to hlavne jeho najkrajšej časti - Palazia Nazaríes), keď si to niekto ako iní poctiví turisti nezarezervuje aspoň mesiac dopredu. Asi je jasné, že to nebol môj prípad, a preto som si musela ráno privstať a postáť si asi 2 hodiny v rade, keďže pokladne otvárajú až od 8:30 a predo mnou čakal už dosť dlhý rad ľudí trpiacich insomniou. Konečne, keď som sa dostala na rad ja, hlas otrávenej Španielky, ktorej sa asi tiež nepáčilo to skoré ranné vstávanie, vyhlásil "radostnú" správu asi pre všetkých, čo ešte čakali v rade (vrátane mňa), že sa už na ten deň vypredali lístky do Palazia Nazaríes a že sa dajú navštíviť už len tie vonkajšie časti paláca. Keďže sme sa v ten istý deň presúvali ďalej na juh Španielska, nezostávalo nám nič iné, len sa uspokojiť s touto možnosťou, ktorá sa rovnako oplatí vidieť! Z Granady by som ešte spomenula jej starú arabskú štvrť Albayzín, plnú tematických barov, v ktorých nechýba španielske tapas a tinto de verano (španielsky osviežujúci letný drink pozostávajúci z červeného vína a sódy), pouličných umelcov a tanečníkov flamenca, ktorí tejto štvrti dodávajú svojskú atmosféru. Uličky Albayzínu vedú na dva mirradory odkiaľ je krásny výhľad na celú Granadu. 

Po našej menej úspešnej návšteve Alhambry sa nám ešte trochu skomplikovala cesta autobusom do Almuñecaru, a to ešte na stanici pri kupovaní lístkov, keď mi v automate, po márnom presviedčaní, že otvor na výdaj lístkov je otvorom pre vloženie kreditných kariet, zostala zaseknutá kreditka. Po adrenalínovom zápasení s automatom a vymýšľaním rôznych spôsobov ako ju zachrániť, sa nám ju nakoniec podarilo vytiahnuť s pinzetou - vtedy som velebila všetky osoby, ktoré si na cesty balia aj takéto užitočné nástroje - nikdy neviete na čo sa vám zídu:)

Po chvíľkovom oddýchnutí si v typickom španielskom letovisku, kde je hotel na hoteli, sme sa rozhodli vyskúšať ako je to so stopovaním v týchto južných končinách. Zistili sme, že to nie je nič moc, a napriek tomu, že sa nám podarilo celkom rýchlo stopnúť dvoch zlatých starčekov, ktorí sa nad nami zľutovali, ešte rýchlejšie sme sa zhodli na tom, že ďalej sa budeme presúvať iným spôsobom (najmä keď vás čas tlačí viac ako otlaky v topánkach).

Cez Málagu sme sa autom dostali do Rondy, kde sme plánovali zostať len pol dňa a pokračovať ďalej na juh do Cádizu, ale keď sme zistili, že autobusy tam chodia "až" dvakrát za deň a posledný by odchádzal o pol hodinu, tak sme v Ronde nečakane zostali aj na noc. Cez Airbnb sme si našli prekrásne ubytko v 4-poschodovom dome jednej Francúzky, ktorá sa tam v mladosti presťahovala. Celý dom mala ladený do arabského štýlu a čo ma hlavne zaujalo, knihy mala asi všade! Po doplnení energie v 100Montaditos.com - španielskom obľúbenom fastfoode, kde si môžte vybrať z rôznych kombinácií malých bagetiek - sme sa vydali do ulíc. Odporúčam navštíviť Museo del Bandolero - múzeum španielskych verzií Jánošíka a Robina Hooda. Asi až večer, keď sme prechádzali uličkami tohto romantického skalného mestečka, ktoré je celé postavené na útese, sme si uvedomili, akú láskavosť nám urobila španielska autobusová doprava. 

Náš ďakovný postoj voči autobusom sa však hneď ráno zmenil, keď sme po 4 hodinovej ceste rozpadávajúcim sa vozidlom a po zastavovaní asi v každom španielskom zapadákove, konečne dorazili do cieľa. Prvým dojmom Cádiz nepôsobil nijak čarovne, keďže je to dôležitý prístav a prichádzali sme tam práve tou industriálnou časťou. Ale keď sme sa dostali do historického centra, kde sme si dali vynikajúcu paellu de mariscos, hneď sa nám zapáčilo. Cádiz je asi najznámejší svojimi plážami odkiaľ sa dajú pozorovať jedny z najkrajších západov. 

Ako zapadlo Slnko, presunuli sme sa opäť k autobusovej stanici, odkiaľ sme mali dohodnutý odvoz do Seville. Po celom dni chodenia sme nemali šancu si ani dobiť telefóny, nieto čas sa vôbec prihlásiť na internet. S pocitom, že nevieme kde dnes skončíme, sme v noci dorazili do Seville. Našťastie sme nemuseli chodiť ďaleko, hneď sme našli jediné miesto, čo bolo o takom čase otvorené a o ktorom sme vedeli, že malo wifi a ktoré už vôbec nemusím menovať, s 2%-tami baterky sa mi podarilo vybaviť ubytovanie cez couchsurfing - u dvoch amerických študentov. To sme ani netušili do akého luxusu to ideme! Ubytovanie im zabezpečuje škola, tak si to asi viete predstaviť, a to im o pár dní ako sme odišli pribudla jacuzzi. S vínkom v ruke na terase pod nočnou oblohou sme si konečne mohli oddýchnuť, nie síce na dlho, lebo sme o pár hodín (menej ako sa nám pozdávalo) zase vstávali na objavovanie ďalšieho krásneho mesta. 

Sevilla ma hneď z rána úplne očarovala. Vyšli sme si na drevenú vyhliadku, ktorá sa nám ako mohutná stavba zrazu vynorila pred očami a najprv pôsobila gýčovo, ale ten výhľad zhora naozaj stál za to, ešte k tomu sme zistili, že k lístku máme aj drink zadarmo:). Pri návšteve mesta, z ktorého sa v roku 1492 sám Krištof Kolumbus vydal na cestu objavovať nový svet, sa nemôže vynechať návšteva katedrály, v ktorej je aj jeho pomník. Ďalšou povinnou zastávkou je takisto kráľovský palác Alcázar so svojimi preslávenými záhradami. Po prechádzaní rušnými ulicami Seville, na ktorých sa pripravovala nejaká feria, sme si na poslednú chvíľu vybavili odvoz do Córdoby, a opäť s pocitom bezdomovcov sme z Plaza de España vycestovali do poslednej z našich zastávok. 

S únavou po našich náročných cestách sme do Córdoby docestovali o polnoci a v očiach sa nám zračila túžba už len padnúť do postele a nepohnúť sa aspoň týždeň. Museli sme sa však premôcť a nájsť si nejaké ubytko, čo nebolo ľahké, keďže práve bola v meste feria a všetko bolo poobsadzované. Na naše potešenie nám v jednom penzióne našli poslednú voľnú izbu, a my sme sa už nevedeli dočkať kedy si zložíme ruksaky z pliec. Recepčný nám však odporúčal, aby sme určite zavítali pozrieť na feriu, a keďže sme boli celkom blízko a mali takúto príležitosť, ktorá sa neodmieta, verte či neverte o chvíľu sme sa predierali davom spoločensky unavených Španielov a všade naokolo bola zábava v plnom prúde. Španielsku feriu by som prirovnala k našim kolotočiarskym slávnostiam, avšak tu z kolotočov bolo postavené celé mesto, z každého sa ozýval iný štýl hudby a akoby sa pretekali, ktorý bude počuť viac. Kade-tade pobehovali Španielky, od úplne malých dievčat až po hrdé babičky, pestro oblečené do tradičných andalúzskych šiat väčšinou s veľkými bodkami a volánmi. Kolotoče tvoria jednu časť ferie, tá druhá je postavená z casetas, čo sú vlastne stany rôzne tematicky zamerané (väčšinou ich vlastnia diskotéky, bary alebo nejakí súkromníci). Po tom ako človek zažije španielsku feriu pochopí, že sa títo južania vedia zabávať naozaj vo veľkom štýle.

Córdoba cez deň pôsobila ako stredoveké historické mestečko, a len zopár mladých Španielov ktorí sa práve vracali z ferie naznačovalo, že sa niečo v noci dialo. Nachádza sa tu svetový architektonický unikát - Mešita-katedrála - najznámejšia stavba tohto mesta, ktorá v sebe spája viacero štýlov a náboženstiev. Córdobu takisto preslávili pestrofarebné patiá - vnútorné dvorčeky domov vyzdobené muškátmi väčšinou v typických modrých kvetináčoch. Každoročne začiatkom mája sa tu koná súťaž o najkrajšie vyzdobené patio - vtedy rozkvitne celá Córdoba v pestrofarebných farbách. Z Córdoby naša cesta viedla opäť do Granady, kde sme si skôr neoddýchli ako oddýchli, a na druhý deň hneď ráno sme sa znovu presúvali smerom na juh do Málagy, odkiaľ sme odlietali spoznávať ďalšie nové miesto, teda konkrétne ostrov - Tenerife. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?